Zlatníky sa rozprestierajú pod východnými svahmi a úbočiami Považského Inovca, na začiatku tzv. Suchej doliny. Ležia v západnej časti bánovského výbežku Nitrianskej sprašovej pahorkatiny. Stredom obce tečie potok Livina. Dedinu lemujú výrazne zalesnené chrbty bočných výbežkov pohoria. Reliéf územia chotára je značne vertikálne členitý s množstvom údolí, jarkov, strží, roklín a výmoľov.
     Od okresného mesta Bánovce nad Bebravou sú Zlatníky vzdialené 14 km. Zemepisná poloha chotára obce je v priestore určená súradnicami 48°41´25´´ - 48°46´severnej šírky a medzi 18°00´- 18°09´výchdonej dĺžky od Greenwicha.
     Chotár sa tiahne v severozápadne-juhovýchodnom smere v dĺžke asi 9 km . Priemerná šírka je asi 5 km. Katastrálne územie má rozlohu 5044 ha. Nadmorská výška v strede dediny dosahuje 270 metrov, no v chotári sa pohybuje v rozmedzí 260 m až 975 m n.m.
     Najnižšie položené miesto je pod obcou pri vyústení potoka do malohostianskeho chotára, najvyšším je vrch Vtáčí vŕšok, resp. Krželnica na západnej hranici chotára. Nadmorská výška hlavného hrebeňa Inoveckého pohoria, ktorý ohraničuje kataster Zlatník na severe a západe ,sa pohybuje v rozmedzí 764-975 m n.m. Tento horský hrebeň je zároveň rozvodnicou povodia Váhu a Nitry.
     Chotár Zlatník hraničí a priamo susedí s chotármi Podhradia, Prašíc, Nemečiek, Malých Hostí, Címennej, Dubodiela, Selca, Kálnice a Hôrky nad Váhom. Celkový katastrálny hraničný obvod meria 31,25 km.
      Do obce vedú dve štátne cesty III. triedy. Nimi je možné sa dostať do všetkých susedných obcí v rámci okresu. Zlatníky sú súčasťou Vyššieho územného celku – samosprávneho kraja Trenčín.

 V katastrálnom území Zlatník asi 2 km západne od obce sa rozprestiera horská osada Kulháň. Kedy presne osada vznikla nevedno. Osídlenie aj tejto časti chotára pravdepodobne súvisí s ťažbou zlata v dávnej minulosti. V odborných kruhoch zostáva stále spornou a presvedčivo nezodpovedanou otázkou kultúrne zaradenie vzniku pravekých rudných dobývok - pingových a sejpových ťažobných polí, nachádzajúcich sa v okolí Kulháňa a severne od Zlatník v tzv. Štolinách. Tradícia ich totiž pripisuje Keltom, čo vak vôbec nemusí zodpovedať skutočnosti. Ťažobné a prospektorské práce mohli vykonávať Kvádi, Kotíni, Germáni či iné etnikum. Svetlo do týchto nejasnosti by mohol vniesť archeologický prieskum lokality Kostenec, ktorá sa nachádza v blízskosti kulháňských rybníkov a je považovaná za praveké pohrebisko. Pôvod chotárneho názvu Kulháň je známy. Súvisí so stredovekým osídlením a s príchodom hostí – nemeckých kolonistov a osadníkov na toto územie. Názov osady vznikol poslovenčením nemeckého spojenia kϋhl-hain (vo význame kϋhl=chladný, studený; der Hain=háj či lesík) v zmysle Studený háj – teda spojenie v nemčine vyslovené ako „kulhhajn“ a postupne hovorovo prevzaté do slovenčiny ako Kulháň. Staronemecký základ slova nachádzame tiež pri názve chotárnej časti Štoliny. Názov vznikol z označenia časti lesa ako Stoling – t.j. štôlňa či baňa (na zlato?). Predpokladáme, že potom čo v stredoveku zanikla banská a prospekčná činnosť v okolí osady, táto dočasne spustla. Už v 17. storočí však možno predpokladať znovuosídlenie územia, keď tu panstvo dalo postaviť majer, resp.košiar.