Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Poľovnícke združenie 1.máj

Poľovnícke združenie 1.máj

Členovia poľovníckeho zboru

Členovia poľovníckeho zboru
Autor: archív PZ


 

 

Autor: Anton Hostačný

 

60 rokov organizovaného poľovníctva v Zlatníkoch

 

  Na juhovýchodnom okraji Považského sa rozprestiera katastrálne územie obce Zlatníky s 5 045 ha prevažne lesnej pôdy, jedno z najväčších na západnom Slovensku. Jeho obvod meria 31,3 km. Chotár bol obývaný už v keltskom období kmeňom Kotínov, navštevovaný najviac v 14. storočí zlatokopmi ryžujúcimi zlaté zrniečka, ktoré tisícročia nanášal potok Livina so svojimi prítokmi. Koncom storočia sa dlhodobou intenzívnou exploatáciou znižovali zásoby drahého kovu, prevažná časť obyvateľstva viazaná k prírode a pôde prešla na poľnohospodárstvo, včelárstvo a výrobky z dreva. V roku 1868 sa kúpou od Alžbety Meyer Coloredo k rozsiahlym majetkom v chotári obce dostal barón August Stummer. Jeho potomkovia vlastnili rozsiahle panstvo až do konca 2. svetovej vojny. Boli tu sklárne, pálilo sa uhlie, chovali bobry. Ich nový poľovnícky letohrádok postavený v roku 1937 padol za obeť ustupujúcim nemeckým vojskám, ktoré ho v roku 1945 vykradli a vypálili.
Poľovníctvo bolo výsadou bohatých. Dovtedy základný článok zákona z roku 1883, tzv. maďarský poľovný zákon umožňoval poľovať len uhorskej šľachte na veľkostatku na vysokú zver a tzv. „nedôstojný ľud“ bol len ako pomocný personál. Napr. v roku 1928 bolo u baróna Augusta Haupt-Stummera odstrelených 33 jeleňov, 12 srncov, 126 zajacov, 9 diviakov, 222 bažantov, 6 prepelíc, 3 divé husi, 13 líšok, 12 jarabíc, 3 kuny, 1 divá mačka, 16 slúk, 2 tchory, 1 jazvec, 24 lasíc, 5 veveríc, 97 sojok, 2 orly, 20 sov, 1 výr, 10 jastrabov, 20 krahulcov, 3 sokoly, 52 vrán a 18 strák. Po iné roky to boli podobné množstvá.
  Ani malý „poľovný zákon“ z 25. 6. 1929, t. č. 98 Zb., nepriniesol očakávanie chudobnejších ľudí. V ťažkých časoch po 2. svetovej vojne sa prevažná časť obyvateľstva žijúca pod horami snažila prežiť z darov prírody. Vojna zapríčinila nízke stavy jelenej a srnčej zveri. Hory boli takmer prázdne, zajacov bolo až neuveriteľne málo. V tom čase bolo veľa pytliakov s neoprávnene držanými zbraňami a pytliackym náčiním. Navyše v roku 1947 bolo obrovské sucho, hrozil hlad, škody sa zvyšovali, čo prinášalo úplnú skazu.
  V prvých júnových dňoch roku 1947 nadšenci, ochrancovia zveri, horári a urbárski hájnici, Anton Priečinský ako 39-roční a Ján Lobotka v spolupráci člena revolučného národného výboru Jozefa Kleinera v pokojnej atmosfére založili lovecký ochranný spolok (LOS) v Zlatníkoch. Tu vznikla myšlienka ako chrániť zver. LOS boli na Slovensku zakladané už od roku 1918. Spočiatku čerpali vedomosti čítaním časopisu Lovec, ktorý vychádzal od 1. 6. 1927, ale hlavne z časopisu Poľovnícky obzor, ktorý vychádzal od roku 1946 dvakrát mesačne. Ako hájnikom na Tarabovci a v Libichavskom prídely veľmi záležalo na ochrane a starostlivosti o zver. V roku 1946 a 1947 bola po celý rok chránená raticová zver, čiastočne bol povolený lov zajacov, slúk, mačky divej, husi, rysa, kún, vlka, líšky, jastraba a diviačat. Na dražbe poľovného revíru v Zlatníkoch, ktorú podpísal predseda MNV Štefan Dúcky prostredníctvom ONV – lesného oddelenia, museli byť uvedené rozloha revíru, stav zveri, žiadosť, súhlasy nájomcov susedných poľovných revírov. Doposiaľ u nás poľovali cudzí a ostatní členovia nemali poľovnícku skúsenosť ani tradíciu. Doposiaľ sme boli národom skúšaným, ktorý nepoľoval, s malým povedomím. Vina nie je v nás, často hovorievali. Od roku 1948 musel mať poľovnícky spolok poľovného hospodára, ktorý musel najmenej 3 roky poľovať a musel byť nahlásený na ONV. PS musela mať ustanovujúcu schôdzu, najmenej 3 a najviac 12 členov. Na jedeného člena mohlo pripadať 350 ha. Ďalej musel mať stanovy, zoznam členov a muselo byť uvedené, kedy končí árendová zmluva. Kto vykonával právo poľovníctva, musel mať so sebou poľovný lístok, povolenku na poľovačku a musel sa na požiadanie verejnej bezpečnosti preukázať.
  Tvorili sa nové zákony, prijímali sa a hádzali heslá o zľudovení poľovníctva ako feudálnych pôžitkoch, nastal veľký úpadok poľovníckej morálky. Strieľalo sa, čo zostalo v revíri, zver sa prikrmovala prachom, olovom, ale nie krmivom. Bolo treba zobrať na seba ťažkú zodpovednosť za poľovníctvo, pridať chuť do práce, muselo sa začať hľadieť do budúcnosti. Poľovníctvo sa ocitlo v ťažkej kríze, nebolo žiadnej zveri, prišla krutá zima 1949. Bol ti kritický rok. Poľovanie v chudobnom revíri nahradzovali vytrvalou prácou, ochranou zveri a ako starší skúsenejší, chceli ísť príkladom nastupujúcej mladej generácii. No nedarilo sa. Z tohto je vidieť aká ťažká a veľká bola úloha zakladajúcich členov PS v Zlatníkoch.
Časté pochôdzky a postriežky po revíri narážali na pytliacke slučky na zver, ktoré odovzdávali národnej bezpečnosti. Častokrát zasahovali aj úradní činitelia. Musíme nekompromisne chrániť záujmy poľovníctva. Kto nemiluje horu, zver, prírodu, nepatrí mu do ruky zbraň.
Pracovnou náplňou členov poľovníckeho spolku bolo do revíru chodiť, nestrieľať, odstraňovať slučky a zisťovať ich „majiteľov“, prenasledovať pytliakov na každom kroku, zakladať soliská, zver v zime prikrmovať, ničiť škodnú zver a spytovať si svedomie čo si urobil alebo neurobil.
Týmto sa začala písať história „ľudového“ poľovníctva v Zlatníkoch.
  V intenciách nového Ďurišovho zákona o poľovníctve bol v každom poľovnom spolku trojčlenný akčný výbor. Zákon si musel každý kúpiť (stál 10 Kčs), prečítať a ním sa riadiť. Treba uviesť aj to, že 50 % z ulovenej diviny sa muselo odovzdať Sväzu slovenských dobytkárskych družstiev do 3 dní pri raticovej zveri a do 24 hodín pri zajacoch a bažantoch. Poľovačky museli byť 7 dní vopred nahlásené. Ceny boli vyplácané v hotovosti. Srnčia zver stála 27,50 Kčs, diviak – prasa 27,- Kčs, zajac 27,40 Kčs, bažant 35 – 61 Kčs. Získané peniaze sa evidovali a zhodnocovali sa na ochranu zveri proti pytliackym psom, na nákup nábojov, a na platenie nájmu za revír.
  V súčasnosti Poľovnícke združenie 1. mája Zlatníky vykonáva právo poľovníctva na výmere 1 655 ha, z toho je 773 ha poľnohospodárskej pôdy a 882 ha lesnej pôdy. Organizačne je rozdelené do troch pracovných skupín. O trvalé zabezpečenie chovu a ochranu zveri sa stará 32 členov PZ. Na zvyšovanie úživnosti revíru slúži 0,95 ha políčok, 28 krmelcov, 36 solísk, 8 zásypov a 2 úschovne krmív. Na pozorovanie zveri sme postavili 18 kazateľnicových posedov. Každý člen sa stará o 2–3 poľovnícke zariadenia. Na úseku lovu sme v roku 2008 previedli odstrel 7 ks jelenej zveri, 19 ks srnčej zveri a 20 ks diviačej zveri. Máme sedem poľovne upotrebiteľných psov, ktorými dosahujeme dobré výsledky. Úspechy družstva na streleckých pretekoch len umocňujú záujem o členstvo v PZ.

 Autor je bývalý lesník, člen SPZ a PZ 1. mája Zlatníky od roku 1962, v súčasnosti dôchodca a poľovný hospodár PZ.



 

dnes je: 21.7.2019

meniny má: Daniel

podrobný kalendár

webygroup

Úvodná stránka