Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Dejiny obce

     Obec Zlatníky sa nachádza na severovýchodnom úpätí Považského Inovca, na hornom toku potoka Livina. Obec leží v nadmorskej výške 270-320 m n. m. Je prvou obcou „Suchej doliny“. Prírodné podmienky umožňovali osídlenie suchej doliny už veľmi dávno. Prvé kroky vedú až do doby kamennej, o tom svedčí nálezisko v katastri Veľkých Hostí. Okolo 11. storočia patrilo územie Zlatník správne i nábožensky pod nitriansky kláštor. Správcami okolitých panstiev boli slovenskí veľmoži z rodu Hunt-poznanovcov.
     V roku 1245 vlastnil suchú dolinu bán Bečenda zo spomínaného roku, neskôr jeho potomkovia. V roku 1342 nastúpil na trón Žigmund Luxemburský, ktorý sa ako kráľ stal aj majiteľom topoľčianskeho panstva, do ktorého suchá dolina patrila. V roku 1389 daroval kráľ panstvo bratom zo Sečian, Frankovi a Šimonovi a práve v darovacej listine sa už spomína baňa na zlato.
     Usadlosť Zlatníky sa však po prvý krát spomína až o rok neskôr, teda v roku 1390 pod pôvodným názvom Zlatnik. Neskôr sa vyskytol názov Zalatnik, od 17. stor. bol pomaďarčený na Aranyos. V polovici 19. storočia to bol znovu názov Zlatnik, avšak v období najsilnejších maďarizačných snám v roku 1900-1913 bol úradný názov znovu pomaďarčený.
     Po roku 1913 sa používa opäť názov Zlatnik až do roku 1927, kedy vznikol terajší názov Zlatníky. V roku 1478 kráľ Matej Korvín dal panstvo Michalovi Országhovi a Ladislavovi Lošonczimu, o čom sa zachovala listina, kde sú zapísané všetky dediny suchej doliny, s poznámkou, že Zlatníky už dávno nie sú zdrojom veľkého bohatstva. Panstvo po svojich otcoch zdedili Krištof Országh a Štefan Lošonczi, ktorí zomreli bez potomkov a tak dala uhorská komora panstvo do zálohy. Jednu polovicu dostal Štefan Balaš a druhú Žigmund Forgáč. Pri tejto príležitosti bol 1.8.1570 spísaný urbár, ktorý poskytol základné údaje o hospodárskom a sociálnom postavení občanov. Podľa neho mali Zlatníky veľmi málo obyvateľov. V tomto období bolo v Zlatníkoch sedem štvrtinových usadlostí opustených. Poddaní platili vysoko dane a mali neustály strach pred vpádom Turkov. Vyľudňovanie Zlatník trvalo skoro do konca 16. storočia, kedy sa konal súpis domov v nitrianskej stolici, vtedy boli Zlatníky najväčšou dedinou suchej doliny a mali 31 domov.
    O suchej doline sa z urbára spísaného okolo r. 1650 dozvedáme, že v tejto doline sú výrobcovia kolies. Ešte do polovice 20. storočia viacerí obyvatelia pripravovali pre kolárov bahra do kolies (špice), v roku 1753 sa spomínajú remeselníci ako kováči, tkáči plátna, ale aj hrnčiari.
     V obci existovali v minulosti dva priemyselné podniky. Boli nimi sklárske huty, jedna z nich pracovala hlboko v horách, bola postavená v r. 1807 – 1809. Mala názov „Sklárska huta grófov Traunovcov v Zlatníkoch“. Vyrábala duté a tabuľové sklo. V roku 1817 v nej pracovalo 37 sklárskych rodín. Za dva roky (od 24. 10. 1817 do 30. 10 1819) sa v nej vyrobilo 7218 kôp veľkých tabúl, 321 kôp malých tabúl, 10836 kôp kriedového skla a 1458 kôp zeleného skla v celkovej hodnote 72.000 zlatých. Po roku 1839 huta zanikla.
     Ďalšia sklárska huta bola v osade Kulháň (1865). Táto vyrábala najrozmanitejšie druhy skla: fľašky od poldecoviek až po dvojliterky, pivové fľaše, poháre z číreho i farebného skla, hračky pre deti a ozdoby. Výroba sa orientovala i na sklo brúsené a ryté. Práce na tejto huti boli zastavené v roku 1890. Okrem už spomenutých boli v obci mlyny na mletie obilia a za čias baróna i úzkorozchodná železnička, ktorá viedla až do Topoľčian.

 


 

dnes je: 21.10.2017

meniny má: Uršuľa

webygroup

Úvodná stránka